Slnečný princ

Na pamiatku chlapčeka, ktorého úsmev nikdy nezapadá.
Kde bolo tam bolo, bol raz chlapček, ktorý sa narodil v malebnom kráľovstve, kde slnko nikdy nezapadalo. Chlapček, ktorého úsmev bol prenikavejší než zlatý lúč slnka, dostal meno Slnečný princ. Svojou detskou radosťou hravo rozžaroval každé miesto, kam vkročil a na počkanie roztápal aj tie najtvrdšie srdcia. Rodičia svojho malého princa milovali viac než čokoľvek na svete, spoločne žili v kráľovstve svätej zemi. Na tomto mieste neexistovali žiadne tmavé mračná, len jasné nebesá a slnko, nerozlučný princov priateľ, ktoré sa s ním večne usmievalo. Každé ráno ich svojou piesňou o radosti a pokoji budili majestátne, sýto žlté, koruny stromov, ktoré sa krajinou rozprestierali ako obrovské košaté zámky, ktoré jemne tancovali v rytme letného vánku. Zlatisté lúky plné vznešených slnečníc tu nemali konca kraja. Ich hlavy sa usmievali k oblohe, akoby každý z kvetov bol malým slnečným zázrakom. A rieky? To neboli len obyčajné potoky, ktoré poznáme z našich svetov. Namiesto vody tu tiekla zlatá esencia, osvietená samotným slnkom, ktorá sa trblietala ako milióny zlatých iskier padajúcich z neba. Tancovali v nespútanom víre radosti, kým spievali tichú melódiu o kráse, ktorá nikdy nezmizne a o svetle, ktoré nepozná tieň. Každý deň Slnečného princa a jeho rodičov bol naplnený svetlom a hrejivým teplom domova. Slnečný princ miloval všakovaké dobrodružstvá, no zo všetkého najradšej sa hral v lúčoch slnka, ktoré sa zrkadlili na jeho tvári. Na tomto mieste svetla nikdy nič neubližovalo. Keď malý princ spadol, dokonca to ani nebolelo, len to zašteklilo na nose, čo opäť vykúzlilo nevinný detský úsmev na jeho tvári, ktorá nepoznala žiadne zlo, len nekonečnú lásku z ktorej bol utkaný celý jeho svet.
Slnečný princ nikdy nepoznal smútok. Každý jeho deň bol naplnený radosťou a láskou. Svet bol preňho rozprávkovým miestom kde nič neubližuje a všetko je krásne farebné. Vo svojom srdci niesol teplo, radosť a pokoj, ktoré zdieľal so všetkými, ktorých stretol. Pre svojich rodičov bol najväčším darom. Z jeho smiechu sa stalo slnko, ktoré nikdy nezapadne.
Venované Lare a Faisalovi – na pamiatku malého slnečného princa Ameera, ktorého úsmev ostáva navždy v našich srdciach.