S vetrom vo vlasoch, navždy slobodný
V ďalekej zemi, kde sa nebo stretáva s oceánom a vietor spieva v jazyku drsných skál, žil jeden nezvyčajný muž, Michal. Nebol to len obyčajný smrteľník — nie celkom. V jeho srdci tĺklo čosi starobylé, akoby duša zabudla, že patrí len telu. A tak ho ťahala ďalej, za horizont, za hranice bežného sveta.
Pochádzal z krajiny kopcov a lesa, kde ráno spievali vtáky a večer šumel les. Tam, medzi valmi tej dedinky ho poznali ako dobrého syna, starostlivého brata a verného priateľa. Ale on cítil, že jeho srdce bije pre iný kraj — pre ostrov ticha a vetra, Island. Keď po prvý raz vstúpil na nekonečnú čiernu pieskovú pláž, necítil strach z neznáma. Cítil návrat. Návrat k miestu, ktoré ho už dlho volalo. Island ho neprivítal nežne — no práve preto si ho Michal zamiloval. V tvrdej pôde, v sychravom daždi, v mĺkvom horizonte bol pokoj, aký nepoznal nikde inde.
Bol to chlap s očami, ktoré videli viac, než hovoril. S bradou ako zubatý hrebeň hôr a s úsmevom, čo vedel zahriať aj vtedy, keď sa ľudia chúlili od zimy. Prešiel ostrov na kolobežke, aby spoznal jeho dušu. Každé ráno vkročil do ľadového oceánu ako do chrámu, s pokorou a odvahou. „Keď ťa chlad zabolí až do kostí, vieš, že si nažive,“ povedal raz, keď sa ho niekto opýtal, prečo to robí. Potom sa len zasmial, hodil sa do vĺn a nechal sa unášať — ako by sa celý svet na chvíľu zastavil.
Aj tisíce kilometrov vzdialený si svoj domov a rodinu niesol stále so sebou. Ľudia, ktorých stretol, sa pri ňom cítili ako doma. Vedel počúvať, vedel mlčať, vedel dať posledný kus chleba aj vlastný kabát, keď bolo treba. To mu vštepil jeho otec. A nikdy nečakal slová uznania či odmenu, taký skrátka bol. Dobrák s obrovským srdcom.
Ten deň bol ako každý iný, no predsa odlišný. Nebo bolo sivé, oceán šepkal a Michal sa znova ponoril do jeho ľadového objatia. Niektorí hovoria, že si ho vzal oceán. No podľa väčšiny sa stal vetrom.
Odvtedy, keď vietor na Islande povieva ostro a zároveň láskavo, keď sa dotkne tvojej tváre ako dlaň starého priateľa, je to on. Kráča medzi nami, síce neviditeľný, ale stále prítomný. So smiechom na perách a s vetrom vo vlasoch. Navždy slobodný.
