Keď pomoc štátu nestačí: realita úmrtí Slovákov v zahraničí
Už je to vyše roka, čo slovenský alpinista Ondrej Húserka prišiel o život v Himalájach. Osudným sa mu stal pád do ľadovej trhliny počas zostupu. Napriek tomu, že repatriácia zosnulého aj vďaka poisteniu prebehla rýchlo, zostali nezodpovedané otázky. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „Na mieste v oblasti boli profesionálni talianski záchranári. V prvé dni, keď bolo ešte také dobré počasie, tak sa táto záchranná akcia, repatriácia nerozbehla.“ Viktória Némethová, redaktorka: Takto spomína partnerka Ondreja Huserku na rok 2024, kedy slovenský horolezec zomrel pri zostupe zo 7000-ovky. Špičkový lezec sa zrútil do ľadovej priepasti. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „Repatriácia bola dokončená a Ondru sme dostali z ľadovca.“ Viktória Némethová, redaktorka: Následne sa uskutočnil prevoz zosnulého do vlasti. Aj vďaka poisteniu, ktoré Ondrej mal, boli náklady na prevoz preplatené. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „Každý ten úrad, každé to ministerstvo povedalo svoju časť, čo treba vybaviť. Komplexnú radu, komplexnú nejakú metodiku sme nemali. Aj preto celá rodina bola do toho zapriahnutá.“ Marián Búlik, analytik OVB Allfinanz Slovensko: Pri takýchto extrémnych výpravách častokrát cestovná agentúra alebo miestne úrady vyžadujú, aby sme takéto poistenie mali uzavreté. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „Je tam veľký problém s tým, že v Nepále nemáme veľvyslanectvo. Všetky dokumenty museli ísť poštou na veľvyslanectvo do Indie.“ Viktória Némethová, redaktorka: V takýchto prípadoch je ale jasné, že ani Slovenská ambasáda v danej krajine alebo poistenie nie sú všeliekom. Za posledných 5 rokov zomrelo v zahraničí vyše 3000 Slovákov. No kompetencie, ale aj kapacity zastupiteľských úradov sú obmedzené. Pre rodiny zo Slovenska tak začína ďalší boj s byrokraciou. Väčšinou už na vlastné náklady. V tomto prípade trvá dodnes. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „Keďže ten prípad nebol úplne jasný a boli tam nejaké nezrovnalosti, žiadali sme o kompletnú lekársku dokumentáciu od začiatku, že toto nám nebolo dodané.“ Petra Podhorcová, zakladateľka Svetluna, o. z.. „Dnes nemáme zmapované individuálne legislatívne pravidlá, ktoré v jednotlivých krajinách platia.“ Viktória Némethová, redaktorka: Celý proces ale brzdí aj to, že Slovensko nemá s mnohými krajinami uzatvorený dohovor o právnej pomoci. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „V podstate nám nechcú vydať ani policajnú správu. Na jeseň sme dokonca osobne vycestovali do Nepálu. Najali sme si lokálneho právnika, s ktorým sme obchádzali aj ministerstvá.“ Viktória Némethová, redaktorka: Byrokracia je v takýchto prípadoch taká vysoká, že príbuzní musia veľakrát vynaložiť desiatky tisíc eur. Eva Milovská, partnerka zosnulého horolezca: „Po dvoch mesiacoch prišli už že vraj s finálnou, že potrebujú oficiálnu žiadosť od nášho ministerstva zahraničných vecí.“ Petra Podhorcová, zakladateľka Svetluna, o. z.. „Všetko to ide procesom pokus omyl. Doručili ste 20 dokumentov, potrebujeme ešte 5 ďalších, ale ak by sme hneď vedeli, že potrebujeme ešte tých 5 ďalších, tak sme to mohli urobiť v jednom kroku a neposielať to na 4-krát poštou.“ Viktória Némethová, redaktorka: A tak úlohu štátu a úradov dnes supluje aj nezisková organizácia. Petra Podhorcová, zakladateľka Svetluna, o. z.. „Riešenie všetkých papierovačiek, sprostredkovanie tlmočníkov, právnej pomoci.“ Viktória Némethová, redaktorka: Aj takéto tragické udalosti odkrývajú to, v akom stave je medzinárodná legislatíva v prípade úmrtí slovenských občanov v zahraničí. Viktória Némethová, Televízia JOJ.
Zdroj: TV JOJ/Viktória Némethová
