Ako zvládnuť smútok zo straty blízkeho?

Každá strata blízkej osoby je bolestivá. „Správny“ ani univerzálny spôsob na to, ako ju zvládnuť, neexistuje. Každý z nás smúti a spracúva smútok inak. V spolupráci s odborníkmi z občianskeho združenia IPčko vám prinášame 6 praxou a životom overených rád, ktoré vám môžu pomôcť prekonať bolesť a byť podporou na vašej ceste trúchlenia a uzdravenia. Postavte k smútku s porozumením a láskou.

1. Dovoľ si cítiť smútok a nepotláčaj ho

Bolestné pocity, ako sú zúfalstvo, hnev, vina či prázdnota, sú úplne prirodzené. Nepotláčať ich a neprisudzovať si za ne vinu je dôležité. Proces smútenia potrebuje čas – niekedy dlhší, než by si okolie prialo alebo než si človek sám dovolí.

2. Hovor o strate, ak ti to pomáha

Rozhovory s blízkymi, ktorí dokážu len byť prítomní a nehodnotiť, sú veľmi cenné. Pre niekoho môže byť úľavou zdieľanie spomienok, pre iného len obyčajné ticho s niekým, kto vydrží byť nablízku.

3. Rešpektuj vlastné tempo

Niektorí ľudia potrebujú rýchlo vstať a ísť ďalej, iní potrebujú najprv spomaliť a zostať v smútku dlhšie. Obe reakcie sú legitímne. Tlak okolia, že „už by si sa mal(a) spamätať“, často skôr ubližuje.

4. Vyhľadaj odbornú pomoc

Keď smútok ochromí každodenný život, človek sa cíti osamelo, nerozumie svojim pocitom alebo si s nimi nevie poradiť, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Pomoc nájdete napríklad na infolinke Svetluny 0903 550 045 alebo na Krízovej linke pomoci IPčko – 0800 500 333, ktorá je anonymná, nonstop a bezplatná.

5. Staraj sa o svoje základné potreby

V čase hlbokého smútku je často ťažké jesť, spať či starať sa o seba. Práve však tieto jednoduché každodenné úkony pomáhajú udržať telo i myseľ v rovnováhe. Drobné rituály – šálka čaju, prechádzka, hudba či tiché miesto – môžu byť pevnou kotvou v rozbúrenom vnútri.

6. Nájdi si vlastný spôsob spomínania

Niekto nachádza útechu v písaní listov tomu, koho stratil, iný si uchováva spomienky v albume, navštívi spoločné miesta alebo si vytvorí osobný rituál rozlúčky. Každý má svoju jedinečnú cestu, ako si uctiť vzťah, ktorý bol dôležitý – a pritom pomaly kráčať ďalej.