Keď smútok zastaví čas

Zrazu je všetko iné. Svet sa nehýbe – alebo len bez vás. Robíte, čo musíte, no akoby bez duše. Myšlienky sa rozutekali, niektoré vôbec neprídu. Pozeráte do prázdna, ťažko sa dýcha. Bolesť prichádza vo vlnách – hlboká, otupujúca, vyčerpávajúca.

Ľudia chcú pomôcť, ale nevedia ako. A vy? Ani neviete, čo potrebujete. Len viete, že milovaného vám nik nevráti.

Zostávajú otázky:

Ako ďalej? Zvládnem to? Nie som blázon? Je normálne, čo cítim?

Áno, je to normálne.

Smútok nie je slabosť – je to dôkaz lásky.

Nie je len emócia. Je to stav duše, reakcia na stratu, na prázdno, ktoré zrazu vzniklo.

A je v poriadku, ak chvíľu neviete, kam s tým všetkým.

Smútok má svoj čas a svoj tvar – u každého iný.

Nie je to niečo, čo treba „rýchlo prekonať“.

Ale dá sa s ním žiť. Kúsok po kúsku. Dýchaním, mlčaním, plačom aj rozhovorom.

A nie – nie ste v tom sami.

Dovoľte si cítiť.

Dovoľte si požiadať o pomoc.

A dovoľte si veriť, že časom bude znova svetlo.

Sme tu s vami.