Zákony prijímané za zatvorenými dverami ohrozujú celú krajinu – reagujú občianske združenia na nový zákon o neziskovkách

Nevyliečiteľne chorým umožňujú dôstojne zomrieť, každý deň sa ich pracovníci brodia v blate, aby sa dostali k ľuďom z vylúčených komunít, alebo poskytujú nemocniciam vybavenie určené pre predčasne narodené deti. Teraz však majú pomáhajúce mimovládne organizácie pocit, že štát sa postavil proti nim. Dôvodom je novela zákona o neziskových organizáciách z dielne Slovenskej národnej strany. Hoci z textu pri schvaľovaní v Národnej rade vypadlo najproblematickejšie ustanovenie o lobingu, neziskovky vládnej koalícii vyčítajú, že stále ide o neprimeraný zásah do ich nezávislosti a administratívnu záťaž, ktorú pre ne nemá kto robiť.

Za problém považujú tiež to, že novela prešla bez odbornej diskusie. Takýto zákon môže podľa nich viac škodiť ako pomáhať. Neziskové organizácie, ktoré v mnohých prípadoch suplujú štát, hovoria, že ide o útok na ich slobodu a boja sa „šikanóznych praktík“ zo strany štátu.

Redakcia Aktuality.sk oslovila deväť mimovládnych organizácii, ktoré pomáhajú zraniteľným skupinám. Pýtali sme sa ich, ako novela zákona ovplyvní ich fungovanie a kde vidia najväčšie problémy Oslovené neziskovky:

Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti Slovenska už 25 rokov pomáha pacientom v terminálnom štádiu ochorenia a zabezpečuje im dôstojnú starostlivosť do konca života. V mobilnom hospici sú v malých mestách niekedy len dvaja pracovníci – lekár a zdravotná sestra. Pracujú v ňom vo svojom voľnom čase. So zomierajúcimi sa často stretávajú večer po celodennej službe v ambulancii alebo počas voľných víkendov.

„Vďaka nim môže človek zomierať doma, obklopený blízkymi. Ak zákon vstúpi do platnosti, budú musieť namiesto starostlivosti o pacienta riešiť právne otázky, evidenciu, zverejňovanie dokumentov a odpovede na žiadosti, ktoré môžu byť účelové. To nie je cesta k transparentnosti, ale k vyčerpaniu,“ hovorí Simona Stískalová, advokačná manažérka asociácie. „Nové povinnosti nás nútia voliť medzi poskytovaním služieb a papierovaním.“

 

Administratívna záťaž by podľa nej ročne mohla stáť takmer 22-tisíc eur. Tieto prostriedky by pritom vedeli využiť priamo v teréne. „Za každým paragrafom sú konkrétne príbehy. Mali sme pacienta, ktorý zomrel doma v deň výročia sobáša, držiac za ruku manželku, syna a dcéru. Vďaka pomoci nášho tímu odišiel v pokoji, dôstojne a bez bolesti,“ opisuje jeden zo stoviek prípadov, keď vďaka nim človek nemusel zomierať v nemocnici.

Kroky koalície však asociáciu znepokojujú. Namiesto dialógu cítia nárast „podozrievavosti“ k tretiemu sektoru. Prezidenta Petra Pellegriniho preto požiadali, aby zákon nepodpísal a iniciovali stretnutie. „Zákony, ktoré ovplyvňujú desaťtisíce ľudí, by mali vzniknúť v diskusii, nie v tichu,“ dodáva asociácia.

Liga za duševné zdravie je najvýznamnejšou organizáciou vo svojej oblasti na Slovensku. Združuje expertízu, ktorú nemá ani štát, a snaží sa o reformu systému starostlivosti o duševné zdravie smerom ku komunitných službám. Bežne so štátom spolupracuje pri systémových zmenách. Aktuálne však jeho správanie považuje za šikanu.

„Posledné dni ukazujú, že štátna moc môže byť zneužitá. Bola zneužitá aj voči nám, keď nás bezočivo obvinili z podvodu, ktorý sme nemohli spáchať a ani nespáchali. Šikana našej organizácie sa začala preto, lebo sme boli ako kus handry zneužití na politické ciele,“ tvrdí riaditeľ Ligy za duševné zdravie Andrej Vršanský. Poslanec Smeru Richard Glück totiž spochybnil, že Liga dokázala zorganizovať toľko podujatí, koľko uviedla vo výročnej správe.

Novela zákona o mimovládnych organizáciách podľa Vršanského poskytuje štátu nástroj na šikanovanie neziskoviek, ktoré sa často snažia o pomoc tým najzraniteľnejším. Zákon nepovažujú za posun k transparentnosti.

 

„Povinnosť poskytovať informácie o darcoch je protiústavná, lebo potom by jej mali podliehať aj firmy a všetci dodávatelia štátu. Výkazy o transparentnosti nechávajú na interpretácii úradníka, či neziskovka dostane sankciu, alebo nie,“ poukazuje Vršanský.

Paradoxne, práve Liga vo výročných správach uvádza mená všetkých darcov. Je to jej bežná prax. Uvedomuje si však, že pre menšie neziskovky to môže byť veľmi zaťažujúce. „Okrem technických a právnych výhrad je však ruský zákon kultúrnym symbolom rozbíjania občianskej spoločnosti a to je to, čo nám vadí najviac zo všetkého,“ tvrdí riaditeľ Ligy.

 

„To, že Stalin zrušil celú vrstvu inteligencie, nie je náhoda. To, že proti občianskemu sektoru bojujú v Rusku, Gruzínsku, Maďarsku, nie je náhoda, ale cielená aktivita. Má to logiku. Chcú rozdeliť občanov, zastrašiť tých aktívnejších a uzurpovať si viac moci. My im v tom prekážame. To ale znamená, že im prekážajú všetky pomáhajúce neziskovky,“ dodáva riaditeľ Ligy.

Uvedomuje si, že podobné trendy boli na ministerstvách prítomné za každej vlády, tento je však výnimočne nebezpečný. Štát takto môže zakročiť proti každému, o kom sa ľudia pri moci rozhodnú, že ho chcú zničiť. „Masívny koordinovaný útok v tomto rozsahu si nepamätám. Tento zápas je skutočne o demokracii a forme nášho štátneho zriadenia, nech to znie akokoľvek prehnane.“

Pracujú v štyridsiatich najchudobnejších komunitách na Slovensku a pomáhajú ľuďom na okraji spoločnosti. „Desiatky našich kolegýň a kolegov chodia denne v blate, často vo veľmi rizikovom prostredí, aby pomohli posilňovať rodiny, deti a mladých ľudí, ktorí tu žijú, ktorí sa tu narodili a nevedia sa sami z daných podmienok vymaniť,“ hovorí Zuzana Pavlínová z občianskeho združenia Cesta von, ktoré pomáha viac ako 1 300 rodinám.

Cez rôzne podporné a vzdelávacie programy učí rodiny vo vylúčených komunitách základy slovenčiny, ukazuje im ako narábať s peniazmi, vysvetľuje, prečo je dôležité vzdelanie a cez program Omama pomáha rodičom s výchovou detí. „Je nám ľúto, že namiesto podpory za to, že robíme tam, kde to štát nezvláda a nevie, dostávame skôr ďalšie byrokratické povinnosti a štát nám vstupuje do oblastí, na ktoré podľa nás nemá právo,“ kritizuje Pavlínová novelu.

9 fotiek v galérii Deti počas lekcie v komunitnom centre. Chudoba na Slovensku je najviac prítomná v rómskych osadách. 

Združenie Cesta von vysvetľuje, že sa snažia byť transparentní a dobrovoľne zverejňujú všetkých darcov, okrem drobných jednorazových alebo tých, ktorí si to vyslovene neželajú. „Takých nie je veľa, no zopár ich máme. Sú to podnikatelia a filantropi, ktorí fandia našej činnosti, ale chcú nás podporovať bez svetskej slávy,“ vysvetľuje Pavlínová.

„Nie sme žiadna protivládna mimovládka, darcovia nemajú problém podporiť nás z obáv pred štátom. Skôr sa boja, že zverejnením ich mena sa stanú terčom pre množstvo ďalších žiadateľov o podporu.“ Pavlínová predpokladá, že kvôli novele práve o takýchto darcov prídu.

 

Za absurdné tiež považuje to, že budú musieť ako občianske združenie poskytovať odpovede podľa infozákona. „Dúfam, že to nikto nezačne šikanózne zneužívať, lebo by sme na to museli prijímať ďalšie administratívne sily, na ktoré nám štát nijako neprispeje,“ dodáva.

Združenie tiež upozorňuje, že štát odignoroval odbornú diskusiu pred prijatím novely zákona o mimovládnych organizáciách. „Dôsledkom bude právna neistota, doťahovanie sa na súdoch a demotivácia značnej časti spoločnosti. Tým najchudobnejším, s ktorými pracujeme, to však nijako nepomôže. Práve toho sa najviac obávame: nie toho, ako zákon uškodí nám, ale toho, že výsledok môže mať negatívny vplyv na pomoc, ktorú poskytujeme týmto ľuďom.“

Keď Petre Podhorcovej za doteraz nevyjasnených okolností zomrela mama pri autonehode, kvôli komplikovanej byrokracii trvalo niekoľko týždňov, kým sa podarilo dostať telo z Talianska na Slovensko. Stálo ju to desiatky tisíc eur a hodiny strávené u prekladateľov, právnikov či na talianskej polícii. S repatriáciou jej nemal kto pomôcť a na smútenie čas nemala.

Rozhodla sa preto, že to, čo jej na Slovensku chýbalo, vytvorí sama. Vznikla Svetluna, ktorá zastrešuje celý proces repatriácie, poskytuje rodinám právne či psychologické poradenstvo a pozostalým pomáha so všetkými potrebnými náležitosťami. Organizácia pracuje s verejnými prostriedkami, grantmi či darmi.

Novela zákona sa preto dotkne aj jej. „Chápeme potrebu transparentnosti, ale zavádzanie nových administratívnych povinností bez predchádzajúcej diskusie s ľuďmi z praxe je veľkým zásahom do našej činnosti, ktorá sa rozbieha ešte len niekoľko mesiacov,“ priznáva Podhorcová.

 

Za negatívny považuje najmä spôsob, akým novela vznikla – bez ohľadu na kapacity organizácií. „S rizikom, že dobre mienené ciele môžu mať deštruktívny dosah na činnosť tých, ktorí pomáhajú tam, kde inštitúcie často zlyhávajú,“ menuje. Malé a stredne veľké organizácie podľa jej slov častokrát nemajú kapacitu na neprimeranú administratívnu záťaž, keďže fungujú len na báze dobrovoľníctva.

Podhorcová tiež hovorí, že neziskový sektor na Slovensku dlhodobo supluje mnohé úlohy štátu, stará sa o najzraniteľnejších ľudí, o pacientov, deti či seniorov. „V týchto chvíľach preberáme zodpovednosť, ktorú štát a ani žiadna z autorít nevie, alebo nemôže naplniť. Prijať zásadné zmeny bez toho, aby bolo aspoň medzirezortné pripomienkové konanie, je podľa nás neakceptovateľné. Zákon, ktorý vzniká takto, môže viac škodiť ako pomáhať.“

 

Viac ako trinásť rokov občianske združenie Malíček pomáha predčasne narodeným deťom a ich rodičom. Tí sa nich obracajú predovšetkým, keď potrebujú podporu a poradenstvo, ktoré často v systéme zdravotnej starostlivosti absentuje.

„V mnohých prípadoch suplujeme úlohu štátu – či už ide o pomoc so vzdelávaním zdravotníkov, zlepšenie podmienok na oddeleniach alebo bezplatnú pomoc pre rodiny predčasne narodených detí,” menuje Ľubica Kaiserová, prezidentka občianskeho združenia Malíček. Zabezpečujú tiež materiálnu pomoc pre neonatologické oddelenia a poskytujú tak nemocniciam vybavenie, ktoré pomáha skvalitniť starostlivosť o „predčasniatka“.

„Ako organizácia, ktorá plní verejnoprospešnú úlohu a dlhodobo supluje činnosť štátu v citlivých oblastiach zdravotnej i následnej starostlivosti o rizikových novorodencov, vnímame aktuálne kroky vlády voči tretiemu sektoru s veľkými obavami,” priznáva.

Je presvedčená, že OZ Malíček v spolupráci s ďalšími organizáciami by mali byť dôležitým partnerom štátu, nie jeho protivníkom. Za najproblematickejšie považujú nejednoznačnosť novely zákona a polarizačný rozmer, ktorý delí tretí sektor na „našich“ a „cudzích“.

 

„Napriek tomu, že naša činnosť je plne transparentná, verejnoprospešná a v súlade s národnými prioritami, budeme ‚diskvalifikovaní‚ iba tým, že naši partneri či sponzori majú sídlo ‚tri kilometre‘ za hranicami Slovenska, alebo, že budeme úspešní pri žiadostiach z fondov EÚ,” tvrdí občianske združenie.

Štátu odkazujú, že každá zmena, ktorú zavádzajú v prospech predčasniatok a ich rodín v nemocniciach, je podložená dátami, odborným diskurzom a spoločným záverom na báze konsenzu a spolupráce s oddeleniami.

„Tento postup by sa mal uplatňovať celoplošne. Každá legislatívna zmena, ktorá sa týka tak citlivého segmentu, akým je tretí sektor, by mala byť výsledkom širokej odbornej, verejnej a medziodborovej diskusie. Toto jednostranné prijatie nových pravidiel môže mať reálne dôsledky pre desaťtisíce ľudí, ktorým občianske združenia pomáhajú,” dodáva OZ Malíček.

Profesionálne vyškolení zdravotní klauni z Červeného nosa navštevujú choré deti v slovenských nemocniciach už vyše dvadsať rokov. Na chodbách alebo z izieb detských oddelení je častokrát počuť smiech, buchot, spev či tóny ukulele.

„Láskavý klaunský humor dokáže odbúrať stres a pozitívne podporiť psychické rozpoloženie chorých detí, ale aj ich rodičov, či personálu. Výskumy dokonca ukazujú, že kontakt so zdravotnými klaunmi prispieva k lepšiemu priebehu liečby a dokonca môže skrátiť pobyt pacientov v nemocnici,“ vysvetľuje význam klaunov Martina Dobšinská Novomestská z ČERVENÝ NOS Clowndoctors.

V minulom roku zrealizovali až 2 820 klauniád, teda návštev jedného až troch nemocničných oddelení. Ak však prezident nový zákon podpíše a predpis vstúpi do účinnosti, očakávajú hlavne nadbytočnú administratívnu záťaž, čo môže znížiť množstvo času a pozornosti, ktorú chcú venovať pomoci tým najslabším.

 

Sú presvedčení, že odborná diskusia so zástupcami neziskového sektora pred prijatím takéhoto zákona by bola prospešná nielen pre vytvorenie reálnejšieho obrazu o fungovaní, prínose a potrebách neziskoviek, ale aj na zlepšenie komunikácie medzi neziskovým sektorom a zákonodarcami.

„Zatiaľ nevieme, ako zo zákona vyplývajúce povinnosti o poskytnutí osobných údajov ovplyvnia našich darcov. Zostáva nám len veriť, že naďalej budú podporovať misiu zdravotných klaunov,“ hovorí Martina Dobšinská Novomestská.

 

Iniciatíva Inakosť sa roky venuje ochrane práv LGBTI+ ľudí a presadzovaniu rovnosti v spoločnosti. Aktuálne čelí nepriazni štátu, ktorý ruší podporu projektov zameraných na kvír ľudí. Inakosť preto zostala závislá od podpory individuálnych darcov alebo firiem. Podľa výkonného riaditeľa Martina Macka hrozí, že zavedením prijatého zákona budú aj tieto dary ohrozené.

 

„Podporu LGBTI+ organizácie by mohla verejnosť vnímať ako prihlásenie sa k členstvu v tejto komunite. To bude odrádzať potencionálnych darcov, ktorí si strážia svoje súkromie,“ vysvetľuje. Inakosť sa pritom snaží vytvárať pre LGBTI+ ľudí bezpečný priestor. Poskytuje im a ich blízkym napríklad sociálne, právne či psychologické poradenstvo.

Nové pravidlá sa budú podľa Macka môcť využiť na šikanovanie organizácií, ktoré sú vláde nepohodlné. Dodáva, že Inakosť už teraz spĺňa množstvo povinností a štátne orgány majú všetky potrebné informácie o ich činnosti.

Predpokladajú však, že zmena zákona podnieti cielené negatívne kampane voči ich organizácii: „Očakávam množstvo kontrol, nezmyselných otázok v rámci infozákona, ktoré nás budú odpútavať od práce, pre ktorú sme vznikli, a ktorou je zlepšenie života LGBTI+ ľudí na Slovensku.“

 

Novela zákona by mohla zasiahnuť aj organizáciu Divé maky, ktorá už takmer dve desaťročia pomáha talentovaným rómskym deťom zo znevýhodneného prostredia dostať šancu na lepší život prostredníctvom štipendijného programu.

Správkyňa neziskovej organizácie Barbora Mistríková sa obáva, že povinnosť zverejňovať mená darcov by mohla niektorých z nich odradiť od podpory. Problém vidí aj v zavedení výkazu o transparentnosti, ktorý má nejasné pravidlá, no pri ich nedodržaní hrozí pokuta.

 

„Zvýšená administratívna záťaž a hrozba vysokých pokút nás môžu nútiť presmerovať zdroje z našich hlavných aktivít na administratívu,“ konštatuje Mistríková. Problémom je podľa nej aj nerovnaké zaobchádzanie s rôznymi typmi organizácií, keďže odborové a športové organizácie sú z niektorých povinností vyňaté. Považuje to za diskriminačné.

Pripomína, že novela bola prijatá bez dostatočnej diskusie s odbornou verejnosťou. „Tento postup vnímame ako nedostatočne transparentný a ohrozujúci dôveru medzi štátom a občianskou spoločnosťou.“ Mistríková dúfa, že zákon nakoniec nebude uvedený do praxe.

 

Občianske združenie Vagus sa od roku 2011 venuje profesionálnej pomoci ľuďom bez domova v Bratislave s cieľom trvalo ukončiť bezdomovectvo. Novela zákona podľa neho bude pre mimovládne organizácie predstavovať zbytočnú administratívnu záťaž. Tá ich len oberie o čas, ktorý by mohli venovať verejnoprospešným účelom.

Klára Ševčík Bernátová z OZ Vagus konštatuje, že pociťujú neustálu snahu štátu skomplikovať im prácu. „Kroky tejto vlády voči tretiemu sektoru považujeme za šikanózne, až nebezpečné.“

 

Dôsledky novely sú najproblematickejšie práve v tom, že budú vplývať na prijímateľov pomoci, teda najzraniteľnejšie obyvateľstvo. Tomu pomáhajú napríklad v nízkoprahovom centre Domec, kde desiatky ľudí bez domova denne nachádzajú pomoc v podobe stravy či hygieny.

„Namiesto toho, aby sme vo Vaguse zháňali financie na prevádzku najväčšieho denného centra pre ľudí bez domova na Slovensku, budeme zrejme musieť získať zdroje na financovanie právnych služieb potrebných na riešenie infožiadostí,“ vysvetľuje Ševčík Bernátová.

 

Nová povinnosť zverejňovať menný zoznam darcov a darkýň bude pravdepodobne znamenať odliv financií, ktoré mohli použiť napríklad na chod bezplatnej ošetrovne pre ľudí bez domova. „Napriek tomu nikam neodchádzame a aj naďalej budeme našu prácu vykonávať najkvalitnejšie ako vieme pre čo možno najväčší počet ľudí v núdzi.“

Dodávajú, že súhlasia s potrebou transparentnosti v treťom sektore. Vagus však, rovnako ako množstvo ďalších organizácií, už teraz absolvuje povinný audit, povinné vyúčtovania dotácií so spätnou kontrolou a ďalšie formy kontroly. „Každoročne vypracúvame výročnú správu, súčasťou ktorej je aj správa audítora. Všetky tieto dokumenty sú verejne dostupné,“ uzatvára Ševčík Bernátová.

Autor: Michaela Paulovič, Monika Vatrálová