Som krasna

Mami, pravdou je, že ti dlžím veľmi veľa. Dala si mi život, chránila si ma, všetko čo o svete viem, viem najmä vďaka tebe a skúsenostiam, ktoré si mi odovzdala. Vyformovala si zo mňa človeka a ženu, ktorou dnes som. Bdela si pri mne celé noci v chorobách, tešila sa z mojich malých i väčších úspechov, stála si pri mne aj v tých najťažších chvíľach, keď tu nikto iný nezostal. Ty si vždy bola moja skala, o ktorú som sa mohla za každých okolností oprieť. Môj najväčší kritik, ale aj najlepšia priateľka. Každý jeden deň si mi umožňovala cítiť bezhraničnú materinskú lásku. Takú, ktorá dokáže aj hory prenášať, keď je treba.

Keď poviem, že Martina Dodoni bola výnimočná žena, nemyslím to len ako klišé frázu. Ako ju však priblížiť bližšie vám všetkým, ktorí ste ju spoznať nestihli, a tým, ktorým sa do života, sprostredkovane cezo mňa, dostala až po tragickej nehode, pri ktorej odišla? Slovo, ktoré ju podľa mňa vystihuje snáď najlepšie, je sila. Keď vám poviem, že moja mama dokázala ísť až ďaleko za hranice ľudských možností „a zvládla aj nemožné“, vôbec neklamem. Odmalička bola pre mňa superhrdinkou, ktorú som neraz s otvorenými ústami pozorovala a nechápala som, odkiaľ sa tá bojovnosť, odvaha a sila berú. Práve tie boli jej hnacími motormi a ja som už ako malé dievčatko dúfala, že raz, keď vyrastiem, budem ako ona. Aj napriek tomu, že v dospelosti som si z nej neraz robila srandu s tým, že len dúfam, že raz nebudem ako ona! Veď viete ako sa hovorí, že všetky dcéry sa napokon stanú svojimi matkami…

About

“The story came to me in a dream and gripped my every waking thought. Soul and tears were poured into this novel, and I hope it wakes and soothes your heart.”

Superhrdinkou pre mňa zostala navždy. Filmy nás však akosi nepripravujú na alternatívy, že by naši hrdinovia niečo nezvládli, nedajbože, že by ich život vyhasol a nevrátili sa nám domov. Sú totiž neohrození. Žiaľ, my nežijeme vo filmoch. V skutočnosti totiž platí, že tí najsilnejší z nás sú často aj tými najkrehkejšími. A pritom to na sebe vôbec nemusia dať znať. Znesú viac než je bežné, dokážu si poradiť aj v bezvýchodiskových situáciách, prežiť aj v najnehostinnejších podmienkach. Na konci dňa však aj oni potrebujú svoju „skalu“ o ktorú sa môžu oprieť.

Úprimne priznávam, že je množstvo vecí, ktoré si od 10. mája vyčítam. Napríklad aj to, že som tou „skalou“ pre ňu nebola. Že si nepamätám kedy naposledy som svoju mamu len tak objala, alebo kedy by som jej povedala, že ju ľúbim. Rovnako si vyčítam, že som sa s ňou pred jej odcestovaním nerozlúčila. Nenapadlo mi to. Mala to byť len niekoľkodňová cesta do zahraničia, už v nedeľu mala byť naspäť doma. V mnohých veciach som sa z pohodlnosti spoliehala na to, že „mama to vyrieši“ namiesto toho, aby som bola ja tou, ktorá tu bude pre svoju mamu. V mnohom som „ťažila“ z jej sily, no na oplátku som jej neraz dávala strašne málo. Myslím, že je fér si to dnes priznať. A ospravedlniť sa ti za to, mami.

Zdanlivo pokojné, predvídateľné a nalinajkované životy, stereotyp, v ktorom sa vlastne nič zásadné nedeje spôsobia, že otupiete voči možnostiam, že by sa vám mohla prihodiť tragédia. Nečakáte ju. Ani v najdivokejšom sne. Aj tie najnudnejšie, obyčajné, všedné dni, kedy sa vlastne nič nedeje sú pre vás len dňami. Veď ich ešte bude veľa, čas je predsa takmer neobmedzený. Teraz už viem, že to tak nie je. A aj za najobyčajnejší a najnudnejší deň s ňou by som teraz dala všetko. Za možnosť objať ju, povedať všetko to, čo som mala povedať už dávno. Už nikdy by som to nebrala ako samozrejmosť. Keby bolo keby…

V uplynulých mesiacoch od mnohých počúvam, že som silná. Že som ako ona. Verte mi, veľmi dúfam, že sa jej raz aspoň z polovice vyrovnám. A dúfam, že nikdy nestratím svoj vnútorný kompas, že budem vždy človekom, na ktorého môže byť hrdá.

Mami, ľúbim ťa. Mala som ti to hovoriť častejšie. Mala som ťa objímať častejšie. Teraz to už všetko viem. No viem aj to, že si vedela a vieš, že ťa ľúbim najviac na svete. Že si tú lásku cítila, a že ju aj naďalej cítiš. Sľubujem ti, že svoj život prežijem tak, aby si na mňa mohla byť hrdá. Sľubujem, že z môjho srdca nikdy nezmizneš a že aj prostredníctvom mňa budeš žiť aj naďalej. Preberám štafetu – sľubujem ti, že rovnako ako si počas celého života bojovala ty za mňa, teraz budem bojovať ja za teba, za pravdu a spravodlivosť, ktorú si zaslúžiš. Prenesiem pre teba aj hory, keď bude treba.